Význam Športu
-pohyb pôsobí na vývoj a vývoj pôsobí na pohyb. Pravidelná a správne vykonávaná pohybová aktivita spojená s racionálnou výživou a zmenou životného režimu pozitívne ovplyvňuje hmotnosť organizmu, metabolizmus, transportný a pohybový systém, psychický stav, fyzickú zdatnosť a výkonnosť. Má preventívny charakter na rizikové faktory a choroby ako sú vysoký krvný tlak, hustota minerálov v kostiach (osteoporóza), srdcocievne ochorenia, imunitný systém, cukrovka. Pohybová aktivita v hodnotovom systéme človeka Jedným z primárnych cieľov telesnej výchovy na základnej škole je utváranie trvalého vzťahu žiakov k telovýchovnej a športovej činnosti ako dôležitej súčasti racionálneho spôsobu života a starostlivosti o vlastné zdravie. Úloha známa ako výsledok mnohých vedecko – výskumných sledovaní, realizovaných nielen v poslednom období, ale už v minulosti v praxi však doposiaľ nedostatočne realizovaná. Dôkazom tohto stavu sú výskumy, ktoré vo svojich záveroch konštatujú nedostatočné zastúpenie telovýchovných a športových činností medzi aktivitami napĺňajúcimi obsah spôsobu života školopovinných detí. Ale najvýstižnejším potvrdením malej intenzity vzťahu d telesnej výchove je veľké percento mládeže, ktorá zanecháva po ukončení skolopovinnej dochádzky akúkoľvek formu telovýchovnej a športovej aktivity.
Príčiny pretrvávajúceho stavu sú rôzne a ich diagnostika je predmetom záujmu mnohých výskumov v rámci všetkých stupňov školskej sústavy. Spoločným znakom väčšiny prác je záver, považujúci za hlavné kritérium hodnotenia vzťahu žiakov k telesnej výchove, ich aktívnu účasť na telovýchovnej a športovej činnosti. Vo všeobecnej rovine môžeme tento záver v plnej miere akceptovať. Iná situácia nastáva, keď výskumný problem zameriame špecificky, napr. len na školskú telesnú výchovu. Formu, realizované ako povinnú súčasť výchovnovzdelávacieho procesu. V tomto prípade aktívna účasť objektívne nemôže odrážať reálny vzťah k danej činnosti. Relevantnejším kritériom sa tu javí záujem a postoj žiaka, konfrontovaný základnými determinantami jeho rozvoja – rodičmi a učiteľmi. Záujem je črta osobnosti vyjadrujúca trvalejší vzrah jedinca k objektom a činnostiam, ktorá sa prejavuje v tendenii zaoberať sa nimi teoreticky alebo prakticky, čo je spojené s príjemným citovým prežívaním a zvýšenou aktivitou. Záujem je dôležitým stimulom a motívom každej činnosti. Navyše je známe, že v činnostiach vykonávaných so záujmom dosahujeme všeobecne lepšie výsledky, ako v činnostiach vykonávaných bez osobitného záujmu. Z toho sa dá tiež predpokladať aj úzky vzťah medzi záujmami a vlastnosťami, ktoré výkon podmieňujú, t. j. schopnosťami.